Najvyšší bod, na ktorý sa im podarilo s legendárnou Tatrou T 87
vyšplhať, bol horský priechod Ticlio v peruánskych Andách, ležiaci vo
výške 4860 m n. m., ale vôbec najvyššou dosiahnutou výškou, ktorú
zdolali, bol vrchol najvyššej hory Afriky Kilimandžára (5895 m n. m.),
kde ako prví vztýčili československú zástavu.
Jiří Hanzelka sa narodil 24. decembra 1920 v dome správcu vápencových
lomov na kopci Kotouč nad severomoravským mestečkom Štramberk. Keď mal
tri roky, rodičia sa presťahovali do Kopřivnice, kde jeho otec pracoval
v automobilke Tatra. V rokoch 1925 až 1930 bývali v Bratislave, odkiaľ
sa presťahovali do Prahy.
Po maturite začal v roku 1938 študovať na Vysokej škole obchodnej. Keďže
nacisti vysoké školy v roku 1939 zatvorili, doštudovať mohol až po
skončení druhej svetovej vojny v roku 1946. Práve počas vysokoškolských
štúdií sa zoznámil s Miroslavom Zikmundom, s ktorým vytvoril
cestovateľskú dvojicu.
Túžba spoznať svet viedla dvoch mladých inžinierov k myšlienke
uskutočniť cestu okolo zemegule. Na svoju prvú púť vyrazili 22. apríla
1947 na automobile Tatre 87. Za tri a pol roka navštívili postupne 48
krajín v Európe, v Afrike i v Južnej Amerike a najazdili, preplávali či
nalietali 111.000 kilometrov. Na cestu sa vydali ako obchodní
zástupcovia s cieľom posilniť obchodné vzťahy s ostatnými štátmi a
propagovať československé firmy i výrobky v zahraničí.
Na striebornej Tatre 87 prešli Núbijskú púšť, vystúpili na "strechu
Afriky" Kilimandžáro, prenocovali na vrchole Cheopsovej pyramídy,
najväčšej z egyptských pyramíd. Po ceste naprieč Afrikou sa potom z
Kapského mesta vydali po mori do Argentíny a odtiaľ na púť po Južnej a
Strednej Amerike. Do Československa - do úplne inej krajiny, v ktorej sa
po februári 1948 pomery radikálne zmenili - sa vrátili na jeseň roku
1950.
Na druhú cestu, ktorá smerovala do Ázie a Oceánie vyprevádzalo 22.
apríla 1959 Hanzelku a Zikmunda z Litvínova 11.000 ľudí. Výprava trvala
do roku 1964 a podnikli ju už so sprievodom dvoch upravených nákladných
áut Tatra 805. Počas nej zbierali nielen cestovateľské zážitky, ale tiež
informácie o krajinách, ktoré navštívili. Tie potom spracovali
v štyroch zvláštnych správach.
Rozbor sovietskych ekonomických problémov vo Zvláštnej správe číslo 4
(1964) sa ale nestretol s nadšením straníckych funkcionárov. Nelichotivý
obrázok sovietskeho vzoru označili československí komunisti za
protisocialistický pamflet a tak skončil v trezore.
Obidvaja cestovatelia sa na konci 60. rokov angažovali pri pokuse
o reformu komunistického systému a odsúdili okupáciu Československa po
auguste 1968, za čo prišiel dvadsaťročný zákaz cestovať i publikovať,
navyše Jiří Hanzelka podpísal Chartu 77. Knihy autorskej dvojice
Hanzelka – Zikmund mohli začať vychádzať až po roku 1989.
Z ciest si odniesli množstvo zážitkov, ktoré zvečnili v stovke
reportáží. Len počas prvej výpravy zhotovili 10.000 fotografií a
natočili 5000 filmov. V Československom rozhlase odvysielali od mája
1947 do novembra 1953 cestovateľom 220 reportáží.
Hanzelka so Zikmundom napísali spoločne mnoho kníh ako napríklad Afrika
snů a skutečnosti (1952), Tam za řekou je Argentina (1956), Velké vody
Iguazú (1957), Za lovci lebek (1958), Tisíc a dvě noci (1967), Světadíl
pod Himalájem (1969) či Afrika kolem Tatry (2000). Celkovo predali 8,5
miliónov kníh, ktoré boli preložené do 11 jazykov.
Cestovateľ a spisovateľ Jiří Hanzelka zomrel v Prahe 15. februára 2003
vo veku 82 rokov. Pochovaný je na cintoríne pri kostole sv. Jiljí v
Domaníně neďaleko mesta Třeboň. Jeho priateľ Miroslav Zikmund sa dožil
vo februári tohto roku 101 rokov.